VODA A KANÁL
AKO OBEC PRELOMILA EKONOMICKÝ PARAZITIZMUS AGILITY
“Boj proti Agilite nebol len právnym sporom, ale aj psychologickým zápasom so subjektom, ktorý neváhal používať nátlakové metódy a obchádzanie zákona.”
Agilita systematicky spochybňovala vlastníctvo obce k častiam potrubí a zariadení, čím odôvodňovala zadržiavanie platieb. Ekonomický dopad neplatenia nájomného bol pre obec devastačný. Obec nevytvárala fond na obnovu infraštruktúry, ktorá časom chátrala a vyžadovala stále vyššie a vyššie investície.
Až súčasná starostka Vydrová po svojom nastúpení do funkcie iniciovala sériu odvážnych právnych krokov, ktoré vyústili do víťazstva obce vo viacerých súdnych konaniach. Súdne rozhodnutia potvrdili oprávnenosť nárokov obce na nájomné, Agilita sa však najskôr “ocitla” v konkurznom konaní a aktuálne dokonca nemá ani štatutára…
Nútená správy ako nástroj ekonomického parazitizmu
Jedným z najkontroverznejších momentov v tomto príbehu je obdobie tzv. nútenej správy. Po tom, čo obec v roku 2014 vypovedala zmluvu s Agilitou pre hrubé porušovanie povinností, spoločnosť dokázala využiť legislatívne medzery.
Agilita systematicky spochybňovala vlastníctvo obce k častiam potrubí a zariadení, čím odôvodňovala zadržiavanie platieb. Ekonomický dopad neplatenia nájomného bol pre obec devastačný. Obec nevytvárala fond na obnovu infraštruktúry, ktorá časom chátrala a vyžadovala stále vyššie a vyššie investície.
Až súčasná starostka Vydrová po svojom nastúpení do funkcie iniciovala sériu odvážnych právnych krokov, ktoré vyústili do víťazstva obce vo viacerých súdnych konaniach.
Súdne rozhodnutia potvrdili oprávnenosť nárokov obce na nájomné, Agilita sa však najskôr “ocitla” v konkurznom konaní a aktuálne dokonca nemá ani štatutára…
Jedným z najkontroverznejších momentov v tomto príbehu je obdobie tzv. nútenej správy. Po tom, čo obec v roku 2014 vypovedala zmluvu s Agilitou pre hrubé porušovanie povinností, spoločnosť dokázala využiť legislatívne medzery.
Okresný úrad na základe vtedajšieho výkladu zákona vyhlásil nútenú správu a za správcu určil opäť – Agilitu.
“Nútená správa bola pre Agilitu extrémne výhodná nakoľko neniesla takmer žiadne podnikateľské riziká a všetky náklady na prevádzku boli fakturované obci. ”
Agilita, ako nútený správca, vyberala vodné a stočné od obyvateľov, ale zo zákona už nemala povinnosť platiť obci nájomné za rúry, na ktorých podnikala. To jej však nebránilo, aby do vzorca pre výpočet ceny vodného a stočného, položku “nájomné” započítavala. Áno to nájomné, ktoré obci neplatila.
Obyvatelia tak síce v cene vody platili sumu určenú na obnovu infraštruktúry, ale tieto peniaze skončili vo vrecku Agility a nikdy neboli obci zaplatené.
Technologická stagnácia a fiktívna údržba
Počas nútenej správy Agilita prevádzkovala infraštruk-túru spôsobom, ktorý možno charakterizovať ako „udržiavanie naoko“.
Fakturované boli výkony spojené s opravami čerpadiel a iných technologických celkov, avšak po prevzatí majetku spoločnosťou IMAZ sa ukázalo, že išlo o neefektívne a predražené zásahy. Používané boli materiály a zariadenia najnižšej ceny a kvality, ktoré si vyžadovali častú výmenu. A obec musela platiť.
Pokus o fragmentáciu majetku a riziká pre strategickú bezpečnosť
Analýza dokumentácie a developerských zmlúv odhalila nebezpečný trend pokusu o ovládnutie infra-štruktúry súkromným subjektom. Lokality ako Triangel, Hrudky, Javorová alej či 5. element boli v istom čase buď priamo zapísané ako majetok Agility, alebo boli v procese prevodu od developerov, ktorí s Agilitou spolupracovali mimo vedomia obce.
Pre samosprávu by definitívna strata kontroly nad týmito sieťami znamenala trvalú závislosť od vôle súkromníka.
Ten by mal právomoc blokovať akúkoľvek ďalšiu výstavbu, podmieňovať pripojenie nových domov súhlasmi za neprimerané poplatky a v podstate „vypaľovať“ obec aj obyvateľov. Napríklad v lokalite 5. element si Agilita za vyjadrenia k prípojkám rodinných domov jednotlivcov pýtala sumy prevyšujúce 1 500 EUR, čo je v ostrom rozpore s bežnou praxou a zákonom stanovenými poplatkami.
Boj o strategické potrubie DN 300
Kľúčovým strategickým víťazstvom obce bolo ukon-čenie súdneho sporu o distribučné hlavné potrubie DN 300 na trase Vajnory – Slovenský Grob. Toto potrubie je kľúčovou tepnou pre zásobovanie lokality Čierna Voda. Snaha Agility o jeho ovládnutie bola motivovaná túžbou kontrolovať hlavný prívod vody, čím by obec stratila akúkoľvek vyjednávaciu pozíciu. Víťazstvom v tomto spore obec získala plnú kontrolu nad distribúciou vody a definitívne odstrihla nátlakové mechanizmy bývalého prevádzkovateľa.
Utrpenie obyvateľov v lokalite Hrudky a Triangel
Negatívne pôsobenie Agility sa najbrutálnejšie prejavilo v životoch obyvateľov lokality Hrudky. Po tom, čo prevádzku prevzala Agilita, sa občania ocitli v situácii rukojemníkov. Spoločnosť prestala platiť za odber vody od hlavného dodávateľa, hoci obyvatelia jej za vodu riadne platili. To viedlo k opakovaným odstávkam vody, ktoré trvali aj viac dní.
Obyvatelia Hrudiek sa museli pod nátlakom situácie doslova „vyskladať“ na úhradu dlhov, ktoré spôsobila Agilita, aby sa infraštruktúra mohla previesť na obec a stabilizovať.
Problematika duplicitných faktúr a zavádzania občanov
Po ukončení nútenej správy v roku 2021 a nástupe spoločnosti IMAZ sa Agilita uchýlila k posledným pokusom o finančné vyťaženie obyvateľov. Hoci už nemala žiadne oprávnenie spravovať siete, rozposielala občanom „ostré“ faktúry na základe fiktívnych odpočtov.
Obec musela vyvinúť enormné úsilie na informovanie verejnosti, aby tieto faktúry neuhrádzala, a poskytla vzory odporov, ktoré za občanov podávala na súdy. Mnohí obyvatelia však v strachu pred exekúciami tieto sumy zaplatili, čím sa Agilita neoprávnene obohatila na ich úkor.
Transformácia a stabilizácia: Príchod spoločnosti IMAZ
Zmena prevádzkovateľa znamenala prelom v kvalite poskytovaných služieb. Spoločnosť IMAZ (Inštitút Monitoringu a Analýz) nastúpila do prostredia „čiernej diery“, ako obec v tom čase nazvala Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá odmietla podať pomocnú ruku s odkazom na potrebu investícií vo výške 12 miliónov EUR, ktoré nemá k dispozícii.
IMAZ za dva roky pôsobenia preukázal, že aj s obme-dzenými zdrojmi, ale pri odbornom vedení, je možné dosiahnuť zásadné zlepšenie. Spoločnosť plne rešpektuje koncesnú zmluvu, podľa ktorej nesie všetky prevádzkové riziká, a na rozdiel od Agility, riadne platí obci nájomné.
To sa okamžite vracia do infraštruktúry. Začalo sa s postupnou výmenou azbestových potrubí, ktoré boli v havarijnom stave, došlo k zjednoteniu ceny vodného a stočného pre celú obec, čo odstránilo nespravodlivé rozdiely medzi jednotlivými lokalitami.
Kvalita odpadových vôd a ochrana recipientov
Jedným z najočividnejších dôkazov kvalitnej správy pod vedením IMAZ je stav Čistiarne odpadových vôd (ČOV). Kým za éry Agility bol v okolí ČOV chronický zápach a do blízkych potokov vytekali nedokonale vyčistené kaly, dnes je situácia diametrálne odlišná.
Merania Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) potvrdili, že kvalita vypúšťaných vôd sa zlepšila o 50 %.
Obec ako znečisťovateľ zo zákona platí poplatky za vypúšťanie vôd do recipientov. Vďaka efektívnemu čisteniu sa tak tieto poplatky podarilo znížiť.
Ušetrené prostriedky môže samospráva investovať do iných oblastí rozvoja.
Odvaha a vytrvalosť: Boj za verejný záujem
Je dôležité zdôrazniť, že tento úspešný príbeh by sa neuskutočnil bez vytrvalosti vedenia obce pod vedeníám starostky Vladimíry Vydrovej.
Boj proti Agilite nebol len právnym sporom, ale aj psychologickým zápasom so subjektom, ktorý neváhal používať nátlakové metódy a obchádzanie zákona.